Zrejme väčšina ľudí túži byť súčasťou rodiny, v ktorej medzi jej členmi panuje harmónia a ochota si navzájom pomáhať. Realita života však bohužiaľ býva aj iná a preto sa v praxi možno stretnúť aj s požiadavkou na objasnenie inštitútu vydedenia a jeho možnej aplikácie. V tomto článku sa preto s týmto inštitútom bližšie zoznámime a zodpovieme si koho možno vydediť a či možno podľa platnej právnej úpravy vydediť hoc aj bezdôvodne.

V prvom rade je potrebné uviesť, že vydediť môže fyzická osoba len svojich potomkov. Je to tak z toho dôvodu, že nakladať so svojím majetkom pre prípad svojej smrti možno podľa platnej právnej úpravy závetom, avšak pri jeho spísaní je potrebné rešpektovať, že potomkovia sú tzv. neopomenuteľní dedičia, pri ktorých platí, že maloleté deti musia závetom dostať aspoň takú časť majetku, akú by dostali dedením zo zákona a plnoleté deti musia dostať aspoň jednu polovicu majetku, ktorú by dostali dedením zo zákona. Ak tomu závet odporuje, potom je v tejto časti neplatný (ak nedošlo k vydedeniu týchto potomkov). Ak by mal teda poručiteľ úmysel, aby po ňom niektorý z jeho potomkov nededil vôbec, potom nestačí spísať závet, v ktorom by tohto potomka opomenul, ale musel by pristúpiť k vydedeniu tohto potomka. Vydedením, za splnenia zákonných podmienok, totiž nastane stav, akoby poručiteľov potomok bol v prípade závetu opomenutý, ale súčasne zbavený aj práva na dedičstvo v rozsahu jeho neopomenuteľného podielu. Ak má poručiteľ v úmysle, aby po ňom nededil ktokoľvek iný ako neopomenuteľný dedič, potom túto vôľu postačí prejaviť v závete, v rámci ktorého poručiteľ tieto osoby jednoducho opomenie.

Vydedenie je teda jednostranný právny úkon, na základe ktorého poručiteľ prejaví svoju vôľu o vylúčenie neopomenuteľného dediča z dedenia – a to na základe niektorého z dôvodov, ktoré sú uvedené v ust. § 469a ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Odpoveď na vyššie položenú otázku, či môže dôjsť k vydedeniu hoci aj bezdôvodne je teda – nie, nemôže – nakoľko v listine o vydedení musí poručiteľ uviesť dôvod vydedenia upravený zákonom.  Poručiteľ môže vydediť svojho potomka len vtedy, ak

  • v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch, alebo
  • o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, alebo
  • bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka, alebo
  • trvalo vedie neusporiadaný život.

Pokiaľ ide o formálnu stránku vydedenia, listina o vydedení môže byť napísaná a podpísaná vlastnou rukou, možno ju zriadiť aj v inej písomnej forme za účasti svedkov, prípadne ju spísať vo forme notárskej zápisnice a musí obsahovať dátum podpísania tejto listiny.

Ak by poručiteľ chcel svoje predošlé rozhodnutie o vydedení potomka napokon neskôr zmeniť, môže to dosiahnuť buď jednoduchým zničením listiny obsahujúcej prejav o vydedení, alebo pôvodne vydedeného dediča pojme do svojho (neskôr spísaného) závetu, prípadne listinu o vydedení písomne odvolá pri dodržaní zákonných náležitostí takejto listiny.