V realite bežného života sa možno stretnúť s tým, že určitá vec je vo vlastníctve viacerých subjektov. V praxi k tomu zrejme najčastejšie dochádza pri dedení, ale spoluvlastníctvo môže vzniknúť aj na základe právneho úkonu, rozhodnutia príslušného orgánu, alebo zo zákona. Náš právny poriadok v tejto súvislosti rozlišuje medzi bezpodielovým spoluvlastníctvom manželov a podielovým spoluvlastníctvom. V tomto článku sa bližšie zoznámime s podielovým spoluvlastníctvom.

Čím sa vyznačuje podielové spoluvlastníctvo?

Základným pojmovým znakom podielového spoluvlastníctva je tzv. podiel. Vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k veci. Podiel je spravidla vyjadreným zlomkom (napr. 1/5) a v podstate predstavuje to, do akej miery je spoluvlastník zúčastnený na hospodárení s vecou, akou mierou sa podieľa na úžitkoch z veci a akou mierou nesie bremená spojené s vecou. Spoluvlastnícky podiel je nevyhnutnou súčasťou každého spoluvlastníckeho vzťahu, pričom ak nie je právnym predpisom, resp. dohodou spoluvlastníkov určené inak, potom platí, že podiely sú rovnaké. Výška podielu na spoločnej veci teda nemusí byť napr. v zmluve výslovne určená, nakoľko na vznik podielového spoluvlastníctva stačí, aby bolo zrejmé, že tento vzťah vzniká – a ohľadom podielov by v takom prípade nastúpila nevyvrátiteľná zákonná domnienka, podľa ktorej sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.

Môžem si ako podielový spoluvlastník vymedziť časť veci, ktorú budem považovať len za svoje vlastníctvo? 

Nie. Náš právny poriadok nepozná tzv. delené spoluvlastníctvo, pri ktorom by z titulu spoluvlastníctva patrilo jednotlivým spoluvlastníkom právo výlučne disponovať určitou konkrétne určenou časťou veci zodpovedajúcou veľkosti ich spoluvlastníckeho podielu. Podielový spoluvlastník totiž disponuje svojím spoluvlastníckym podielom (a tomu zodpovedajúcimi právami a povinnosťami) na úplne celej veci. Inak povedané, napr. v prípade nehnuteľnosti prislúcha spoluvlastníkovi jeho podiel na každom m2 takejto nehnuteľnosti a o hospodárení so spoločnou vecou sa rozhoduje väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

Môžem spoluvlastnícky podiel previesť na iné osoby?

So spoluvlastníckym podielom možno nakladať, avšak je potrebné pamätať na to, že ostatní spoluvlastníci majú k prevádzanému spoluvlastníckemu podielu zo zákona predkupné právo. Ak preto chce spoluvlastník svoj spoluvlastnícky podiel previesť na cudzie osoby (prípadne aj na niektorého zo spoluvlastníkov), musí ho najskôr ponúknuť na kúpu všetkým ostatným spoluvlastníkom (nielen niektorému z nich), a to za rovnakých podmienok. Výnimkou zo zákonného predkupného práva spoluvlastníkov je len prípad, keď spoluvlastník prevádza svoj podiel blízkej osobe. Ak by došlo k porušeniu predkupného práva ostatných spoluvlastníkov, potom je takýto prevod tzv. relatívne neplatný, t. j. je platný do doby, dokým sa osoba, ktorej predkupné právo bolo porušené, nedomôže jeho neplatnosti.

Zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

Nikoho nemožno nútiť, aby v podielovom spoluvlastníctve zotrval proti svojej vôli a preto ho možno v súlade so zákonom aj zrušiť a vyporiadať. Zákon preferuje dohodu podielových spoluvlastníkov. Ak by k takejto dohode neprišlo, potom spoluvlastníctvo zruší a vykoná jeho vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Ak by vec prípadne žiadny zo spoluvlastníkov nechcel, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.